Navrhujem výzvu na dnes, ktoré, ak chcete, môžete časom predĺžiť: snažte sa vo všetkých situáciách hovoriť pravdu, vyjadrite presne to, čo si myslíte a podľa toho konajte. Hoci sa to zdá logické, všetci sme niekedy počas dňa povedali malé klamstvo. Tie môžu siahať od obyčajného pozdravu s veselým „dobré ráno“ osobe, ktorú ťažko tolerujeme, až po vyhýbanie sa zdieľaniu autentického názoru, aby sme nezranili city.
Prečo sa však uchyľujeme k týmto postojom? Z väčšej časti tieto akty reagujú na mechanizmus sociálne prežitie. Ľudské bytosti sa naučili, že v určitých situáciách absolútna úprimnosť Môže to mať sociálne alebo emocionálne dôsledky, ktorým sa radšej vyhýbame. Zamyslime sa však nad myšlienkou byť úplne úprimný: čo by sme stratili a predovšetkým čo by sme získali?
Dvojitá tvár absolútnej úprimnosti
Ak by sme mali odvahu byť 100% úprimní, je pravdepodobné, že by sa naše medziľudské vzťahy drasticky zmenili. Mohli by sme stratiť priateľov, vytvoriť rodinné napätie a dokonca čeliť konfliktom v práci. Je to preto, že mnohokrát a biela lož alebo vynechanie priameho názoru môže zjemniť každodenné situácie a zachovať harmóniu.
Vzdanie sa týchto povrchných vzťahov by však mohlo otvoriť dvere k oveľa cennejšiemu pokladu: skutočná úprimnosť k sebe aj k ostatným. Táto úprimnosť nám umožňuje nadviazať skutočné a hlboké putá, založené na autentickosti a rešpekte.
Prečo si tak veľmi vážime úprimnosť?
V mojom osobnom prípade je čestnosť zásadou, ktorú si veľmi vážim. Počas života som si vypestoval sklony k autentické osobné a profesionálne vzťahy. Aj keď ma to viedlo k tomu, že nie som príliš „sociálny“ v tradičnom zmysle, ľudia, s ktorými komunikujem, zdieľajú moje zameranie na úprimnosť, ktorá podporuje prostredie dôvery a transparentnosti.
Tento životný štýl mi umožnil konať v súlade s mojimi hodnotami a názormi bez toho, aby som cítil potrebu skrývať, kto som alebo čo si myslím. Hoci by to niektorí mohli považovať za formu sociálnej izolácie, ja tento prístup radšej interpretujem ako záväzok ku kvalite pred kvantitou vo svojich vzťahoch.
Je 100% úprimnosť vždy opodstatnená?
Úprimnosť má svoje hranice. Psychológovia analyzovali, ako môže extrémna úprimnosť v niektorých prípadoch spôsobiť viac problémov ako úžitku. Vyzdvihuje to napríklad Marianne Dainton, profesorka komunikácie najúprimnejšie páry Nie sú vždy najšťastnejší. Podľa ich štúdií môžu strategické opomenutia alebo biele klamstvá pôsobiť ako ochranné nástroje vo vzťahoch, ktoré pomáhajú predchádzať zbytočným konfliktom.
Psychológ Esteban Cañamares v skutočnosti tvrdí, že „klamstvo je normálne v našom každodennom živote“ a že môže byť dokonca prospešné, pokiaľ nespôsobuje škodu alebo sa nesnaží využívať iných. Preto hľadanie rovnováhy medzi úprimnosťou a odmerané slová môže byť rovnako dôležitá ako samotná úprimnosť.
Výzvy byť mimoriadne úprimný
- Čeliť realite, že nie všetci ľudia chcú počuť pravdu.
- Riziko, že budete vnímaní ako náhli alebo necitliví.
- Možnosť nedorozumení resp zbytočné konflikty.
Na riešenie týchto výziev je užitočné rozvíjať zručnosti ako napr empatia a asertivita. Umožňujú nám nájsť spôsoby, ako byť úprimní bez toho, aby sme spôsobovali škodu, a vyjadrovali svoje myšlienky konštruktívnym a úctivým spôsobom.
Čo to vlastne znamená „byť sám sebou“?
Na konci dňa, byť 100% úprimný nie je len o tom, aby sme vždy hovorili pravdu, ale aj o vernosti našim hodnotám a princípom. To zahŕňa učenie sa zvládnuť emócie ktoré vznikajú pri konfrontácii alebo prijímaní právd, ako aj pri budovaní vzťahov založených na vzájomnom rešpekte a porozumení.
Aj keď sa môže zdať, že voľba absolútnej čestnosti z nás robí „čudákov“ v spoločnosti plnej formalizmy a konvenciami je táto voľba v konečnom dôsledku vyjadrením osobnej slobody. Tým, že žijeme týmto spôsobom, získavame niečo neoceniteľné: pokoj mysle, že sme autentickí.
Skúmanie rovnováhy medzi úprimnosťou a sociálnou potrebou nás vedie k zamysleniu sa nad typom vzťahov, ktoré chceme budovať a ako chceme prispieť k nášmu prostrediu. Dôležité je byť dôslední sami so sebou a vždy hľadať úctu k druhým.