Je to niečo bežné a nech je to akokoľvek bežné, nezvykneme si: každý deň naše písomné denníky vychádzajú medzi 20 a 30 nekrológov ľudí, ktorí zomreli v Navarre, v Pamplone. Niektoré poznáme, iné sú nám povedomé a veľakrát sú niektoré z nášho okolia, prostredia, rodiny...
Ľudia zomierajú, ale nielen iní zomierajú, jedného dňa prídeme na rada v ten deň budeme súčasťou tých, ktorí odsudzujú ľudí, že sme prestali žiť. Aké utrpenie nám to spôsobuje, len keď na to pomyslíme! Ale je to pravda. Niektorí čitatelia prestanú čítať tento článok a zmeškajú dôležitú príležitosť na zamyslenie sa nad smrťou jedného z vás; Ako sa to stáva iným, raz príde rad aj na nás.
Je dobré mať to na pamäti a nezabúdať na to, ale s pokojne, s mierom a mierom. Toto je za nami a dôležité je, že prichádza bez výčitiek a s „rukami plnými dobra a osobnej spokojnosti“.
Vzťah človeka so smrťou
Je pre nás ťažké prijať túto skutočnosť smrti, akoby nám to pomenovanie prišlo skôr, a preto o tom nikto nehovorí. Je to kultúrne tabu: niektorí klopú na drevo, iní hovoria „prosím, zmeňme tému“; a mnohí dnes vo svojom súkromí vidia vek zosnulých a povedia si: „Je starší ako ja, je normálne, že zomrie“, „Má rovnaký vek ako ja!“ a urobí sa nám hrča v hrdle. Iba v intimite ritualizujeme skutočnosť zakaždým, keď čítame noviny.
Mnohí menia smrť na negatívnu posadnutosť. Akoby tým, že na to nemyslím, nikdy to nepríde, alebo naopak: stále viac a viac premýšľať – posadnutosť –, to od seba odsúvam a zbavujem sa toho. Tejto téme sa v kultúre venovali emblematické postavy ako napr Buddha alebo Dalí, ktorý uviedol: "Smrti sa bojím stále menej, pretože budem mať katolícku vieru a budem veriť v nesmrteľnosť duše."
Kultúrne a filozofické perspektívy
Téme smrti a nesmrteľnosti sa v priebehu histórie venovali rôzne filozofie, náboženstvá a kultúry. Niektoré kultúry vnímali život a smrť ako dve strany tej istej mince. Stoici sa napríklad domnievali, že príprava na smrť je vrcholom umenia života, čo sa odráža v ich hesle: "memento mori", čo znamená „pamätaj, že zomrieš“.
Epikuros sa na druhej strane vyjadril, že „keď sme my, smrť nie je, a keď smrť je, my nie“. Táto filozofia láme tabu a umiestňuje istotu smrti na perifériu nášho každodenného života, čo nám umožňuje žiť plnohodnotnejšie.
Ako ovplyvňuje naše presvedčenie
Presvedčenia výrazne ovplyvňujú naše vnímanie smrti. Pre tých, ktorí veria v posmrtný život, ako sú kresťania, smrť nie je koniec, ale skôr prechod do večného života. Podľa tejto perspektívy človek nadobúda "Nebeský kaštieľ bez hypoték a úverov, s malou záhradou a riekou, takže šťastie je úplné".
Tieto presvedčenia však boli tiež predmetom kritiky. Ludwig Feuerbach vo svojom diele „Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti“ tvrdí, že nesmrteľnosť nepatrí jednotlivcovi, ale druhu; že ľudská dôstojnosť spočíva v prijatí našej konečnosti a v hľadaní večného v kolektívnej ľudskosti. Tieto myšlienky odrážajú viac sekulárny a humanistický.
Smrť v každodennom živote
Smrť zohráva úlohu aj v tom, ako prežívame každodenné dni. Čítanie nekrológov nás napríklad spája s nekonečným kolobehom života a smrti a pripomína nám spoločnú ľudskosť. Kuriózna anekdota rozpráva, ako muž zbieral nekrológy ľudí mladších ako on ako rituál, aby sa v živote utvrdil.
Inými slovami, smrť je neustálou pripomienkou toho, že naše činy a emócie sú konečné, a to nás môže motivovať premeniť naše bežné dni na niečo zmysluplné.
Vedecký pohľad
Z vedeckého hľadiska je smrť nezvratné zastavenie životných funkcií. Tento prístup, hoci je pragmatickejší, otvára aj filozofické debaty o etike predĺženého života a možnostiach prekonania smrti prostredníctvom technologického pokroku, ako je kryogenika alebo umelá inteligencia.
Aj keď sa tieto myšlienky môžu zdať futuristické, predstavujú jasný pokus o zmierenie smrti s neukojiteľnou ľudskou zvedavosťou a ambíciami. Dokáže veda zmeniť náš pohľad na smrť a nesmrteľnosť?
Smrť je jediná udalosť, ktorú všetci zažijeme, no zároveň sa najviac vyhýbame rozprávaniu o nej. Prijatím perspektívy, ktorá integruje kultúrne, filozofické a vedecké dimenzie, ju môžeme nielen prijať, ale aj žiť plnšie, so srdcom a mysľou v pokoji.