Prostredníctvom tohto príbehu chcem začať správa nádeje pre všetkých, ktorí trpia chorobami.
Pred 4 mesiacmi sa stretli 25 rokov ženatý a išli to osláviť do reštaurácie. Nemohli však ochutnať nič zo šťavnatých pochúťok, ktoré ich čakali. Pablo spadol na zem z mŕtvice.
Juana, jeho manželka, Za tie 4 mesiace neopustil svoju posteľ. Lekári jej povedali, že jej manžel s najväčšou pravdepodobnosťou stratí reč.
Jedného dňa, o štvrtej popoludní, si však jej manžel zdriemol. Vždy chrápal. Juana sa na neho dívala s nekonečnou láskou a každý deň ďakoval Bohu za to, že je schopný počuť tých chrápajúcich a že ho v ten osudný deň neodniesol.
Juana vstala a mierne ním zatriasla. Spal viac ako 2 hodiny a bál sa, že nebude môcť spať celú noc. Pablo sa nezobudil. Juana opäť trvala na tom s trochou väčšej prudkosti. Pablo sa zobudil so štartom a zvolal: „Och, vyľakal si ma!“
Juana začala plakať od radosti, keď ho zasypávala bozkami. Jeho motorika potrebná na rozprávanie sa vrátila.